Kolobežkársky frikulín a zdrôtovaná sánka

FreeCoolIN. Po slovensky frikulín. Ľudia z Bratislavy a iných väčších miest isto poznajú. Frikulín si vtedy, keď si free, cool a IN (číťaj frí, kúl a in). A to presne na kolobežke si. A to som bol aj ja. Taký kolobežkársky frikulín. Samozrejme bez prilby. Ako ten týpek na obrázku.

Brúsič chodníkový

Faceplant in progress

Faceplant in 3,2,1..

V sobotu večer som sa vracal z mesta na kolobežke domov. Podotýkam, že som nebol úplne turbo-moderný kolobežkár, lebo tá moja nebola ektrická, ale obyčajná, offline-ová, šlapacia. Bola už tma a ešte bolo aj popršané, mláky a kaluže kade-tade po chodníkoch a cestách. Ale však čo, som frikulín, preveziem sa domov, budem rýchlejšie doma. Tak som sa chvíľu viezol, obchádzal a prechádzal kaluže ako sa mi páčilo, gumové koliečka hrkotali na nedokonalých slovenských cestách a chodníkoch. Na chvíľu som sa obzrel doľava, pozriem späť dopredu, predo mnou mláka, už som ju nestíhal obísť, tak mi hlavou len preblesklo „To dáš, to prejdeš“. A v tom šups. Mláka bola hlbšia ako som si myslel, koleso mi zapadlo do nejakej diery alebo zavadilo o kus obrubníku abo čo a už som letel. V momente som bol na zemi a zabrzdil som hlavou. Ani som nestihol ruky vystrieť. Ofrézoval som svojim frikulínksym ksichtom poctivý slovenský chodník. Najskôr mi dopadla brada, potom som cítil zuby, nos, obočie a čelo. Takto: Mrrrh. Celé to trvalo 1 sekundu. Vypľul som kus zubu. Chytil som si tvár, pozrel na ruku: celá čerstvo krvavo červená, prebité pery a cítil som, že mi dolná čelusť nedrží s kostolným priadkom. Niečo mi tam precvakávalo. Si vravím, takýto má človek asi pocit, keď má niečo zlomené. Nemýlil som sa.

Nemocnica 1

Dostal som sa na úrazovku do našej nemocnice v PB, kde mi naštastie prvé zranenia ošetrili a rozrazenú peru zošili. Fajn. Potom začal kolotoč s rontgenmi a CT. Fractura angulus mandibulae cum dislocatio. Zlomeniná sánka s vykĺbením. Plus menšie zomeniny nosa, tvárových kostí, nadočnicového oblúka a čela. To všetko za lacných 10, max 15km/h. Nech sa páči.
V nemocnici sa o mňa pekne starali, držali ma pri živote, kŕmili antibiotikami, dávali lieky proti bolesti, infúzky. Len jesť mi nedali, šak zlomená sánka, nie? Jasné.

Všetko by bolo akože v pohodičke, len tú moju sprostú zlomenú sánku nikto neriešil. Ležal som na chirurgii ale akosi sa ma nikto nechytal. Potom som sa dozvedel, čo je vo veci. Na to aby ma na Slovensku niekto dal dokopy, a aby som bol zasa taký krásny ako predtým (možno trochu menej krásny) musím ísť do jednej z troch špecializovaných kliník: Bratislava, Martin a Košice. Tak mi robili predoperačné vyšetrenia a čakal som na prijatie do Martina na Kliniku stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie UNM a JLF UK Martin.

Virtuálny kamarát

Zatiaľ čo som čakal niekoľko dní na operáciu som sa na posteli nenudil, lebo som mal takého virtuálneho kamaráta, ktorý mal neustále v ruke šrobovák (po slovensky skrutkovač) a stále mal potrebu špárať sa mi s tým šrobovákom v mojej dolnej čeľusti a spôsobovať mi skvelé intenzívne zážitky.

Toadwart z Gumkáčov
Pripadalo mi,akoby tento ťuťmák z Gumkáčov pri mne stále sedel a namiesto harfy mal v ruke niečo ostré a otravné.

Veď zážitok nemusí byť dobrý, stačí, aby bol intenzívny. No fantasticky to bolelo. Nevedel som ako sedieť či ležať, bez toho, aby sa mi ten zmrd so šrobovákom v tej sánke nešpáral. Dostával som asi dosť silné lieky od bolesti priamo do žily, ale to vždy pokrylo len pár hodín spánku, skôr som nespal ako spal. No zábava. Do toho som nejedol, lebo ma držali nalačno, nevedelo sa kedy ma zoberú na operáciu. No zábava. Taká bodová diéta. Odporúčam. Proste pár dní nežerieš. A aha. 4 kilá dole.

Nemocnica 2

Vo štvrtok ráno o 5tej ma previezli do Martina, kde ma síce prijali, ale stále nebolo isté, či ma ten deň zoperujú. Stále som mal svojho verného škriatka so šrobovákom pri sebe. Ale o 10tej mi prezradili, že pôjdem na stôl. Nikdy v živote som si nemyslel, že sa tak budem tešiť na operáciu. Úplne som sa tešil ako malé dieťa na zmrzlinu. Že sa zbavím svojho otravného VR kamaráta.

Zoperovali ma, paráda. Keď som sa zobudil o pol 3tej, hneď som cítil, že kosti mám na mieste, tam kde majú byť a môj škriatok išiel otravovať niekoho iného. Vtom ale začala iná bolesť, veď keď vám našróbujú (pardón naskrutkujú) niečo do ksichtu a ešte pridajú titánovú platničku, nie je to zadarmo. Jasné, bolelo to, ale to už bola iná bolesť, taká dobrá, milá, hojivá. Hlava a líce síce stále opuchnuté ako melón, ale už bolo dobre.

Dokonca mi poobede dali najesť. Mixovaná rajčinová omáčka ako zo školskej jedálne. Mňam. Nikdy som lepšiu nejedol. Pohltal som všetko čo som dostal. Pche, toto bude paráda, myslel som si. No lenže deň po operácii ma čakala ďalšia zmena.

V piatok ráno mi previazali ranu a nabehol som do zubárskeho kresla. Pani zubárka vytiahla drôt a začala. Ja som mal navŕtané skrutky v hornej a dolnej čelusti od operácie a ani som o tom nevedel. Šikovná pani zubárka prevliekla drôt hore-dolu, šup šup, pár krát zatiahla kombinačkami a už som mal sánku penve zovretú, ako keď scvakne pasca na medvede. Fakto to dobre držalo.

Když si sednem za stoleček, dáme pusu na zámeček…

Pusinku som mal pevne zviazanú ako Bane z Batmana a teraz čo? Ja sa rád najem, a zjem všetko, čo nezje mňa. Čiže čo, stejčíček nebude? Našťastie tieto prípady v Martine riešia bežne a sú na ne pripravení. Tekutá strava cez slamku, cez zuby a davaj. Na obed tri plné hrnčeky, vývar, jedna omáčka, druhá omačka a ešte ako dezert jablkovo-marhuľové pyré. Aj som to mal problém niekedy zjesť. Že zjesť. Vypiť! Kilá prestali ísť dole, postupne som odpuchal a hojil sa.
Pustili ma domov na domáce liečenie, ale najbližší mesiac papám iba cez slamku.

Fešák Bane

Takýto fešák som najbližší mesiac, len trochu menej drsný

..to be continued

–Stefan